Nízkosacharidová diéta: výhody a úskalia

nízko-sacharidová diétaVeľmi populárnou metódou na zníženie hmotnosti sa v posledných rokoch stala nízkosacharidová diéta. Svojich zástancov má už od päťdesiatych rokov minulého storočia, kedy pán Robert Atkins uviedol svoju diétu – zvanou Atkinsova diéta. Tá stála na podobných základoch ako moderné formy nízkosacharidovej diéty.

Popularitu získala najmä pre schopnosť rýchlej straty hmotnosti hneď po krátkom čase jej dodržiavania. Ako to však celé funguje a je táto strata hmotnosti trvalá, alebo sa schudnuté kilá po čase vrátia vo forme jojo efektu?

TIP PRE VÁS

Ak chcete skutočne začať zdravo jesť, nechajte si vygenerovať FITLIST jedálniček priamo na mieru. Po zadaní pohlavia, veku, výšky a cieľovej hmotnosti vám systém automaticky navrhne jedálniček na každý deň. A je to úplne zadarmo. Viac info …

Nízkosacharidová diéta vs. nízkokalorická diéta

Pri konvenčnej nízko-kalorickej diéte dochádza k zníženiu hmotnosti tým, že počítate kalórie, ktoré príjmete za deň a ktoré za deň vydáte, resp. spálite. Ak viac spálite ako prijmete – vaše telo chudne.

Na začiatku je potrebné na základe vašej bežnej fyzickej aktivity cez deň zistiť váš bežný kalorický výdaj. Môžete to odhadnúť prostredníctvom našej kalkulačky. Následne počítate kalórie všetkých jedál, ktoré za deň zjete, pričom sa snažíte dodržiavať určitý pomer medzi sacharidmi, bielkovinami a tukmi (väčšinou 50/30/20). Zároveň zaznamenávate všetky fyzické aktivity a ich energetický výdaj, ktoré bežne za deň nerobíte, tj. športovanie, kosenie trávnika, práca v záhrade atď.  Pomôže vám k tomu táto tabuľka. Cieľom vášho snaženia je dosiahnuť kalorický deficit, vydať viac kalórii ako prijmete.

Pri konvenčnej nízkokalorickej diéte je denný príjem sacharidov pri celkovom príjme 2000 kalórii za deň približne 250 gramov sacharidov. Pre predstavu, rovnaký počet sacharidov obsahuje približne 10 klasických bielych rožkov.

Naproti tomu zástanci nízkosacharidovej diéty nepočítajú žiadne kalórie. V konzumácii potravín sa nijako neobmedzujú okrem tých, ktoré obsahujú sacharidy a škrob. Jedia hlavne mäso, ryby, zeleninu a vajcia. Vynechávajú alebo výrazne obmedzujú ryžu, zemiaky, cestoviny a výrobky z múky. Ich sacharidový príjem je na úrovni 20-60 gramov sacharidov za deň, tj. približne polovica až dva biele rohlíky.

 cviky na brucho

Ľudské telo pre energiu primárne využíva glukózu v krvi zo sacharidov, ktoré zjete. V prípade, že tam žiadna glukóze už nie je, následne míňa zásoby glykogénu v pečeni, a uvoľňuje ďalšie zásoby glukózy do krvi. Ak sa minú aj tie, telo sa dostáva do stavu ketózy. Mozog na fungovanie využíva namiesto glukózy uvoľnené ketóny, ktoré vznikajú v pečeni po vyčerpaní glykogénu a ostatné časti tela pre zabezpečenie energie spaľujú zásoby tuku v tele.

Stav ketózy nie je pre organizmus nebezpečný, pokiaľ hladina ketónov neklesne na extrémne nízke úrovne.

Čo sa pri ketóze deje v tele ?

V počiatočnej fáze dochádza k rapídnemu úbytku na hmotnosti, čo je spôsobené prudkým znížením glukózy v krvi. To má za následok zníženie objemu vody v tele a následnú dehydratáciu organizmu. Rýchla strata hmotnosti je vlastne len úbytkom vody. Dopĺňanie tekutín je v tejto fáze veľmi nevyhnutné.

Po vyrovnaní stavu vody v tele sa chudnutie spomalí a telo začne spaľovať tukové zásoby.

Ketotický stav je v počiatočnej fáze charakterizovaný malátnosťou, nevoľnosťou a môže byť sprevádzaný aj zvracaním. Typický je aj zápach z úst, keďže pri ketóze sa telo snaží zbaviť vedľajších látok ako acetacetát.

Monitorovanie ketolátok v moči pomocou diagnostických prúžkov je nevyhnutnosťou, aby sa zabránilo veľmi nízkym hodnotám ketónov, čo môže mať potenciálne neblahé následky pre organizmus.

Je nízkosachardiová diéta lepšia ako nízkokalorická ?

Odpoveď na túto otázku nie je jednoznančná.

V počiatočných fázach môže byť nízkosacharidová diéta účinnejšia ako nízkokalorická, avšak v dlhodobom porovnaní (viac ako 6 mesiacov diétovania) to však nemožno konštatovať. Je pravdepodobné, že k úbytku hmotnosti pri nízko-sacharidovej diéte dochádza na základe kalorického deficitu rovnako ako pri nízkokalorickej diéte, iba zloženie stravy je odlišné.

Vedci však nie sú jednoznační v zdravotných rizikách z dlhodobého dodržiavania nízkosacharidovej diéty. Počiatočný prudký pokles sacharidov v krvi a následný dlhodobý stav ketózy môže byť výrazne stresujúci pre ľudský organizmus, hlavne pečeň. Uvedenie organizmu do ketotického stavu by malo byť postupné a ak sa snažíte znižovať hmotnosť touto metódou, robte to pomaly. Znižujte svoj denný príjem sacharidov iba po malých dávkach. Žiadne extrémne stavy vášmu telu nepomôžu.

Strava bohatá na bielkoviny a tuky, ako v prípade nízkosacharidovej diéty, môže mať za následok aj zvýšenie hodnôt zlého cholesterolu a vznik kardiovaskulárnych chorôb. V tejto otázke, však vedci nie sú už jednoznační, keďže sa začínajú objavovať vedecké hlasy, že tomu tak nemusí byť.

Otázne je aj následne ukončenie diéty, keďže  zvýšený príjem sacharidov môže mať za následok naštartovanie procesu opätovného vytvárania tukových zásob v tele.

 

POST REPLY

five × three =